OD POĽNOHOSPODÁRSKEJ MALOVÝROBY K ZALOŽENIU JRD

Obec Omšenie mala po oslobodení do 500 poľnohospodárskych malovýrobcov, ktorí prevažne vlastnili približne 0,5 ha poľnohospodárskej pôdy. Najväčší maloroľníci vlastnili asi 5 ha. Pôda sa dedením stále drobila a vznikli pásiky polí, na ktorých sa nedala použiť mechanizácia. Výnosy obilnín boli pod 0,2 t/ha. Väčšina poľnohospodárskych produktov sa predávala v Trenčianskych Tepliciach.

Po roku 1948 rýchlo pribúdali pracovné miesta v novovybudovaných závodoch v Trenčíne a v Dubnici n/V. Muži chodili do práce a o hospodárstvo sa starali až po príchode zo zamestnania.

Na jar 1959 predstavitelia okresných orgánov v Trenčíne rozhodli, že treba presvedčiť maloroľníkov, aby sa vzdali málo rentabilnej individuálnej malovýroby a založili v obciach jednotné roľnícke družstvá (JRD).

V Omšení vyvrcholili prípravy na založenie JRD 14. apríla 1959 na rozšírenom pléne Miestneho národného výboru v Omšení, kde sa stretli členky výboru žien a niektorí maloroľníci, ktorí sa mali stať agitátormi. Dňa 17. apríla 1959 na zhromaždení občanov predseda Okresného národného výboru v Trenčíne Minárik, vysvetľoval prítomným výhody spoločného hospodárenia. Na druhý deň sa začala agitácia. Agitátori navštívili majiteľov pôdy, aby ich presvedčili o potrebe vstúpiť do JRD. Presviedčanie nebolo ľahké, veď tých niekoľko meričiek pôdy a kravička im v minulosti zaručovalo stravu pre celú rodinu a životné istoty.

Do 3. júna 1959 súhlasilo so vstupom do JRD 231 držiteľov pôdy, vlastníkov pôdy o celkovej výmere 1140 ha, čo umožnilo založiť v Omšení JRD. V tento slávnostný deň už od popoludňajších hodín vyhrávala Posádková hudba z Trenčína. O 19. hodine sa v kultúrnom dome zišla ustanovujúca schôdza JRD. Za prvého predsedu bol zvolený maloroľník Dobiáš Václav.

Fotky z výstavby JRD

ŤAŽKÉ ZAČIATKY SPOLOČNÉHO HOSPODÁRENIA

Spoločné hospodárenie v novozaloženom JRD v Omšení sa mohlo začať až v jeseni 1959, kedy začal hospodársky rok. Pôda bola upravená, aby sa vytvorili väčšie lány. V hornej časti obce sa začalo s výstavbou hospodárskeho dvora. Brigádnicky boli vybudované základy pre kravín a hrubá stavba hydinárne. Vykonávať vedúcu funkciu v tomto čase v JRD nebolo ľahké. Po roku bol do funkcie navrhnutý Štefan Šťastný. Agronómom bol Pavol Arbecík.

Do prvej spoločnej žatvy sa zapojili všetci družstevníci a mnohí brigádnici. Obilie sa kosilo kosami. Hoci bolo nepriaznivé počasie, zber bol úspešný. V prvom roku dodalo JRD v Omšení do štátneho fondu o 4,6 vagóna obilia viac ako predtým všetci individuálne hospodáriaci roľníci v obci. Neskôr začali pribúdať starosti. Po dlhej zime v roku 1962 sa situácia zhoršila. Nebolo dosť krmiva a hoci JRD evidovalo 252 členov, nebol dostatok pracovníkov. V januári 1963 poškodil drevenú ošipáreň požiar, pri ktorom zhorelo 28 kusov ošípaných. Predseda Šťastný a agronóm Arbecík sa vzdali svojich funkcií. Za nového predsedu JRD bol zvolený Ing. Babčan z Trenčianskej Teplej. Ťažkosti však i naďalej pretrvávali. V roku 1963 bolo JRD kádrovo posilnené zootechnikom Jurajom Zaťkom. V septembri nastúpil agronóm Ing. Anton Janek, ktorý sa v roku 1964 stal predsedom.

PREMENA JRD NA ŠTÁTNY MAJETOK

Pretože hospodárske ťažkosti v JRD pretrvávali, navrhli funkcionári Okresného národného výboru v Trenčíne pretransformovať družstvo na štátny majetok. V roku 1964 na septembrovej schôdzi, po dlhej diskusii, členovia s návrhom súhlasili a od 1. januára 1965 bolo miestne JRD pričlenené k Štátnemu majetku vo Svinnej, ktorý prevzal všetok inventár, ako aj úvery v banke.

V roku 1967 bol do funkcie vedúceho hospodárskeho dvora v Omšení ustanovený 73-ročný František Parasthy a za zootechnika Emil Čahoj. Pomery sa postupne stabilizovali.

V roku 1974 sa rozhodli drobní majitelia pôdy v Dolnej Porube dať ju k dispozícii štátnemu majetku. Výmera obhospodarovanej pôdy v Omšení sa zvýšila na 1393 ha , z toho 290 ha ornej pôdy a 1103 ha lúk a pasienkov.

V roku 1967 sa vedúcim oddelenia rastlinnej výroby stal Ing. Jaroslav Ličko a vedúcim živočíšnej výroby Jozef Moško. Dňa 1. januára 1978 došlo k reorganizácii Štátneho majetku vo Svinnej. Bol zlúčený s Plemenárskym podnikom v Motešiciach a vznikol nový podnik s názvom Plemenársky podnik Motešice so sídlom Svinná. Riaditeľom sa stal Ing. Kadlec. Pre úspešný rozvoj živočíšnej výroby sa vybudovala na rozhraní chotárov medzi Omšením a Dolnou Porubou odchovňa pre 600 kusov mladého dobytka so štyrmi senážnymi vežami. V roku 1980 došlo k ďalším kádrovým zmenám. Po krátkom prechodnom riadení rastlinnej výroby Ing. Benčíkom sa stal agronómom Ján Malo. Staral sa o rastlinnú výrobu s Ing. Beznákovou. Živočíšnu výrobu riadila Ing. Darina Bežáková.

V roku 1989 sa organizačne štátny majetok začlenil do koncernového podniku Motešice so sídlom vo Svinnej. Vedúcim strediska bol Alojz Kapša. K podstatnej zmene došlo ku dňu 1. septembra 1991, keď sa delimitoval podnik Motešice so sídlom vo Svinnej a bol vytvorený samostatný Štátny podnik Omšenie. Riaditeľom štátneho podniku sa stal dovtedajší vedúci hospodárskeho strediska Alojz Kapša, ktorého v roku 1995 nahradil Ing. Ladislav Vajda. Od roku 1996 bol riaditeľom Ing. Ivan Čičmanec. 31. marca 1997 bol zrušený Štátny podnik Machnáč Omšenie bez likvidácie a 1. apríla 1997 bol privatizovaný spoločnosťou Žihlavník, s.r.o., so sídlom v Trenčíne. Riaditeľom  zostal Ing. Ivan Čičmanec. Neskôr ho nahradil Jozef Suchý.

Spoločnosť hospodári na poľnohospodárskej pôde v katastroch Omšenie a Dolná Poruba. Celková výmera pôdy predstavuje 1379 ha, z toho 272 ha ornej pôdy a 1107 ha trvalých trávnych porastov. Hospodárenie spoločnosti je zamerané na rastlinnú a živočíšnu výrobu.